Moje vystúpenie k novele zákona o sociálnom poistení

Vystúpenie poslankyne NR SR Viery Tomanovej k novele zákona o sociálnom poistení.

č. p. t. 109
december 2010

Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne a páni poslanci.

I.

Dôchodkový systém je nepochybne jedným z najdôležitejších,  ale aj najkomplikovanejších segmentov sociálnej politiky v každom štáte. No na Slovensku  jeho špecifikum a azda aj najcharakteristickejšiu črtu vystihuje slovo: „chaos“. 

Chaosom začala bývalá vláda Mikuláša Dzurindu, keď po viac ako ôsmych rokoch  dôslednej prípravy reformy dôchodkového systému, začatej tandemom Keltošová – Tkáč a zavŕšenej za ministra Magvašiho  prijatím zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení,  pod vedením toho istého premiéra po voľbách v tom istom roku  2002 vtedajšia vládna garnitúra najskôr zákon novelizovala a následne ho ešte pred jeho uvedením do praxe zrušila a nahradila ho nesystémovo založeným  zákonom č. 461/2003 Z. z. Nesystémovosť zavŕšila zákonom  o starobnom dôchodkovom sporení, nazvala to všetko honosne dôchodkovou reformou, ktorá však vychádzala z veľmi mylných predpokladov, nerešpektovala ani vtedajší stav slovenskej spoločnosti a už vôbec nie jeho budúcu štruktúru.  O nesystémovosti zákona nasvedčuje aj skutočnosť, že vláda tento nový zákon ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti napochytro dvakrát menila a následne si jeho diletantské riešenie vyžiadalo doteraz 32 zmien. Dnes sa zaoberáme teda už 34. novelou zákona v priebehu ôsmych rokov, čo považujem z hľadiska stability právneho poriadku za chaos a  oslabovanie princípov právneho štátu. Samozrejme, môžete namietať, že aj za môjho vedenia rezortu sme zákon viackrát novelizovali. Museli sme tak postupovať a som presvedčená, že ho aj naďalej budeme viackrát novelizovať, pretože tvrdím, že samotný pôvodne prijatý zákon bol postavený na chabých a nesprávnych základoch tzv. „Kaníkovej dôchodkovej reformy“. Ak postavíme dom na zlých základoch a   s množstvom systémových chýb, je jasné, že môžeme očakávať v lepšom prípade jeho pravidelnú opravu a zvýšenie celkových nákladov na dom, no v horšom prípade aj jeho zrútenie. No a takto je to aj so zákonom o sociálnom poistení a s celou Kaníkovskou dôchodkovou reformou, ktorej model sa už v Čile totálne zrútil.

No musím konštatovať, že to, čo vidíme zo strany  súčasného vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pod taktovkou pána Mihála sa už nedá inak nazvať, len  ako nebývalý legislatívny chaos, ktorý nerešpektuje základné legislatívne princípy a vedie k   rozkladu sociálneho systému.  Už si pomaly zvykáme na metódu práce pána ministra systémom „pokus – omyl“ vychádzajúci z toho: „čo sa mi prisnilo, to dám do zákona, uvidíme, čo to spraví…“  -  no v prípade takého zákona, ktorý vážne zasahuje tak do verejných financií, no najmä do budúceho sociálneho postavenia občanov – poistencov, je táto svojská  „Mihálovská“ metóda absolútne neakceptovateľná.

II.

Tak si teda  pomenujme fakty a postupy pána ministra:

• Po tom, čo novelu zamietli už v pripomienkovom konaní zamestnávatelia a odbory a  dotknuté občianske združenia – najmä Jednota dôchodcov a  Národná rada občanov so zdravotným postihnutím a  mamičky, ale aj relevantné rezorty, pán minister návrh zákona zásadne prepracoval, čím však zmenil pôvodnú filozofiu novely, avšak  stále neakceptoval 55 vážnych pripomienok. 

 

• O tom, ako si predstavuje pán minister Mihál dialóg so zainteresovanými občianskymi združeniami nasvedčuje aj fakt, že prepracovaný  návrh zákona pán minister Mihál nepredložil na rokovanie takým dôležitým orgánom, ako je Rada vlády pre seniorov a  Rada vlády pre osoby so zdravotným postihnutím či Rada vlády pre rodovú rovnosť, v ktorej majú zastúpenie napríklad aj mamičky, čím obišiel dôležité dotknuté občianske združenia. Keďže ide o zákon, ktorý je na základe zákona o tripartite povinným predmetom rokovania  tripartity, pán minister síce formálne predložil novelu na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rade, avšak v snahe o  oslabenie účinnosti rokovaní predložil   zásadne prepracovaný návrh zákona účelovo len dva dni pred jej rokovaním, čím fakticky znemožnil prerokovanie takéhoto dôležitého materiálu v  štruktúrach sociálnych partnerov – to znamená, že   jednotlivé zväzy združené či už v Konfederácii odborových zväzov  alebo v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení, ktoré sa mali a chceli  k novele vyjadriť, toto už nemohli stihnúť. Tu je treba povedať, že zákon o  sociálnom poistení je jedným z najťažších zákonov v našom právnom poriadku, a  preto nielen z  toho dôvodu, že minister nedodržal 10-dňovú lehotu na predloženie zákona, ale hlavne z dôvodu, že jednoducho dva dni nemôžu postačovať sociálnym partnerom na preštudovanie tak náročného zákona a jeho prerokovanie v príslušných orgánoch, bolo treba dať im viac času na prípravu. Považujem to za hrubé obídenie a priam ignoráciu dotknutých skupín obyvateľstva, s ktorými naša vláda viedla vždy korektný dialóg.

 

• No ako keby to nestačilo, ministerstvo súc si vedomé nedobre vypracovanej novely, následne pripravilo spolu 105 vecných pozmeňovacích návrhov, ktoré rozdal pán minister poslancom Výboru pre sociálne veci a ktorí si tieto pozmeňovacie návrhy osvojili.  O tom, že išlo o pozmeňovacie návrhy z dielne pána ministra, svedčí aj to, že návrhy prednesené niektorými poslancami vysvetľoval a odôvodňoval sám pán minister. Za svojej praxe v legislatíve som ešte nezažila, aby počet vecných pozmeňovacích návrhov prevyšoval počet novelizačných bodov samotnej predlohy zákona. Aj toto svedčí o tzv. „kvalite“ práce pána ministra.

 

• No a korunu tomuto neštandardnému procesu nasadil predseda výboru pre sociálne veci, keď na rokovaní výboru nedovolil vystúpiť pánovi Kamilovi Peterajovi ani hercovi pánovi Kovárovi , ktorý zastupovali záujmy umelcov. Toto všetko boli dôvody, pre ktoré následne poslanci klubu SMER na znak  protestu odišli z rokovania výboru. O tomto škandále ste páni novinári sediaci na balkóne nepísali, hoci ste boli na rokovaní prítomní!

 

No poďme k vecnej stránke návrhu novely.

1. Samotná dôvodová správa uvádza,  citujem: „Vládnym návrhom zákona sa novo definujú základné pojmy, zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba,  zamestnávateľ, vymeriavací základ. Súčasne sa aj novo definuje osobný rozsah sociálneho poistenia a vznik a zánik sociálneho poistenia, tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.“.

 Toto považujem za  zásadné porušenie pravidiel tvorby zákona. Medzi elementárne pravidlá tvorby zákonov patrí totiž pravidlo, že základné pojmy majú byť v zákone zachované a  ak  chcem nanovo definovať základné pojmy, musím pristúpiť k novému zákonu. No ešte horšie je to, že redefínícia základných pojmov hrubo zasahuje  do základných pojmov pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, a to všetko  bez akejkoľvek teoretickej prípravy a  diskusie s odbornou vedeckou verejnosťou z oblasti pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Takýto legislatívny postup považujem za vrchol amatérstva ale aj za útok na základy právneho štátu.     

 Takto to nejde, pán minister – je to bohapusté pŕznenie legislatívy. Bolo by azda lepšie, keby ste vy aj spolu s vašou štátnou tajomníčkou namiesto venovania sa hlúpostiam konečne si sadli, naštudovali si veci a pracovali systémovo na základe vykonaných analýz a  predovšetkým keby ste rešpektovali aj elementárne systémové zákonitosti, väzby a súvislosti  sociálnej a právnej vedy.

1. 2.    Pozrime sa teda, aké budú dopady predloženého návrhu zákona. Novela znamená:

 

• Zhorší sa  sociálna situácia väčšiny obyvateľstva.          

     Konkrétne  znížením príjmov všetkých zamestnancov v dôsledku  rozšírenia vymeriavacieho základu pre platbu poistného na všetky druhy sociálneho poistenia, čo napokon aj sám predkladateľ v dôvodovej správe priznáva.

 

• Zníži sa  ochrana zamestnancov po skončení pracovného pomeru, a to  drastickým skrátením ochrannej lehoty v rámci nemocenského poistenia .

 

•  Mimoriadne citeľne zasiahne poberateľov dôchodkových dávok, pretože  znižuje valorizáciu a tiež zavádza rozsiahlu reštrikciu v oblasti výplaty dávok predčasných starobných dôchodkov a  ich následné započítanie do budúcich dôchodkových nárokov.
• Zvýši sa   odvodové zaťaženie  podnikateľov najmä  z dôvodu odstránenia výnimiek a úľav.

 

• Negatívny vplyv bude na podnikateľské prostredie, čo sa konštatuje aj v stanovisku Ministerstva financií.

 

• Návrh zákona tak, ako aj jeho súčasný právny stav znižuje a spochybňuje princíp sociálnej bezpečnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia. Ide o uplatnenie rovnakého zaobchádzania, ktoré samo osebe nie je v rozpore s diferenciáciou výšky dávok. (Pozn.: napr. veľmi krátke vyrovnávacie obdobie v zákone o sociálnom poistení upravujúcom právne nároky súvisiace so starobnými dôchodkami totiž spôsobili diskrimináciu medzi „starými“ a „novými“ dôchodcami).

 

• Keďže návrh zákona sa týka aj verejnej správy, ktorá nemá vo svojich rozpočtoch kalkulované zvýšené výdavky na odvody zamestnancov, návrh zákona bude mať negatívne dôsledky aj na stav verejných financií, pretože možno očakávať, že inštitúcie verejného sektora budú v snahe „vyjsť“ s pridelenými prostriedkami, budú prepúšťať zamestnancov, čím zvýši nezamestnanosť na náklady na jej riešenie.

 

• To isté sa môže stať aj v súkromnom sektore, na čo aj samotní zamestnávatelia poukazujú.

 

• Realizácia predmetného návrhu bude znamenať pre Sociálnu poisťovňu aj zvýšenie výdavkov  v kategórií ekonomickej klasifikácie 642.

 

• Novela bude znamenať aj oslabenie sporivých sklonov obyvateľstva v 3. pilieri a nie je vylúčené, že aj jeho postupnú likvidáciu, na čo poukazujú aj doplnkové dôchodkové spoločnosti a petícia sporiteľov.

 

• Najväčšie dôsledky novely však bude znášať zamestnanec.  Okrem iného aj znížením jeho celkových príjmov. Potvrdzuje to aj  samotná dôvodová správa, kde sa píše: citujem:

      „Dôležitým predpokladom v prípade rozšírenia základu pre výpočet odvodov je fakt, že dodatočné odvodové bremeno uvalené na uvedené druhy príjmov bude celé znášať zamestnanec.           

Očakáva sa, že zamestnávatelia nezmenia objem nákladov práce, čo znamená, že v prípade potreby upravia výšku vyplatených hrubých miezd (vrátane odmien) na úrovni spoločnosti. Dotknúť sa to môže najmä výšky vyplatených odmien, ktoré sú najflexibilnejšou zložkou príjmov. Znamená to, že z pohľadu zamestnávateľa zostanú náklady práce nezmenené a predpokladá sa pokles, resp. pomalší nárast miezd  u zamestnancov v porovnaní s nezmeneným stavom.“

1. Pán minister, berúc do úvahy dopady novely zákona sa teda pýtam: komu vlastne poslúžia  takéto zmeny? Žeby výlučne technokratom  zanieteným za každú cenu zlúčiť daňový systém so systémom sociálneho poistenia, ktoré si trúfajú dosiahnuť bez elementárnych znalostí systémových väzieb sociálnej sféry?! A tu musím zdôrazniť, že nie som proti zjednoteniu výberu daní a odvodov – ale páni a dámy – takýmto spôsobom?   Preto musím nevyhnutne položiť otázku: Ako zásadne sa zlepší finančná situácia  Sociálnej poisťovne po prijatí novely? Ako sa zlepší sociálna ochrana poistencov, a príjmová situácia súčasných a budúcich dôchodcov?  Dôvodová správa na tieto otázky totiž pozitívnu odpoveď nedáva. Trúfa si na toto predkladateľ odpovedať?        

 

III.

Dámy a páni,

bez ambície urobiť kompletnú analýzu vládnej predlohy zákona nedá mi nezmieniť sa aspoň o niektorých navrhovaných zmenách.

1. Nemôžem sa stotožniť so zavedením neobvyklej legislatívnej metódy spočívajúcej v  radikálnej vecnej zmene vymedzenia základných pojmov cestou novely zákona. Konkrétne ide predovšetkým o zmenu pojmov „zamestnanec“  a „zamestnávateľ“, „SZČO“ a ďalšie, ktoré  popierajú základné vymedzenie týchto pojmov v systéme pracovného práva a v doterajšom systéme sociálneho poistenia. Okrem toho novo vymedzené pojmy sú obsahovo nejasné a budú spôsobovať interpretačné problémy  v právno-aplikačnej praxi.    

 

1. Zásadne nemôžem súhlasiť ani   s  rozšírením vymeriavacieho základu pre platby odvodov sociálneho poistenia na odstupné, odchodné, príspevky zo sociálneho fondu, odmeny pri výročiach a jubileách, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, na cenu alebo výhru prijatú zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom a ďalšie príjmy zamestnanca podliehajúce dani z príjmu.

 Niektoré z týchto príjmov majú charakter odškodnenia  za prepustenie z  práce alebo ukončenie ekonomicky aktívnej časti života, a nie sú príjmom za vykonanú prácu. Mám na mysli odstupné a odchodné. Príspevok na dopravu je náhradou  pre zamestnanca za zvýšené náklady na dopravu do zamestnania alebo na cestovné pri výkone práce v rámci miesta výkonu práce ako náhrada za výdavky vzniknuté zamestnancovi  pri výkone práce. Funkcia príspevku na regeneráciu pracovnej sily je hlavne v prospech zamestnávateľa  a vychádza podľa poznatkov medicíny a psychológie, že  oddýchnutý a zregenerovaný zamestnanec je schopný odvádzať plnohodnotnejšiu prácu. Takisto odmeny v rámci rôznych súťaží organizovaných zamestnávateľom nemusia byť bezprostredne zviazané s pracovnou činnosťou zamestnanca a samotná súťaž a príprava na ňu býva zvyčajne organizovaná vo voľnom čase zamestnanca. Musíme si uvedomiť, že podľa teórie sociálneho poistenia a aj terajšej právnej úpravy je jedným z esenciálnych znakov sociálneho poistenia strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti.  Súťaže, odchodné, športovanie, návštevu divadla, či dopravu do zamestnania možno asi sotva považovať za zárobkovú činnosť. Nie je preto vecne a systémovo odôvodnené tieto bónusy zaťažovať odvodovou povinnosťou. Zahrnutie príspevkov zamestnancom poskytovaným zo sociálneho fondu   do vymeriavacieho základu pre platbu poistného na sociálne poistenie pre zamestnanca    aj pre zamestnávateľa bude mať negatívny vplyv na motiváciu zamestnávateľov tvoriť sociálny fond. Pritom práve cez sociálny fond realizuje väčšina zamestnávateľov sociálnu politiku na podnikovej úrovni.

1. Rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby poistného pre zamestnanca aj  zamestnávateľa bude znamenať zvýšenie ceny práce, čo v nadväznosti na ďalšie negatívne vplyvy súčasnosti (globálna kríza) môže znamenať rušenie pracovných miest alebo nevytváranie pracovných miest a ďalší rast nezamestnanosti. Pritom vysoká miera nezamestnanosti a nedostatok ponuky voľných pracovných miest by mal naopak motivovať vládu k podpore tvorby pracovných miest v duchu programového vyhlásenia vlády, v zmysle ktorého sa – ako sa ukazuje – lživo zaviazala zvyšovať životnú úroveň obyvateľstva.

 

1. Rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby poistného na sociálne poistenie bude mať negatívny dopad predovšetkým na nízkopríjmové skupiny občanov, nakoľko budú platiť vyššie odvody a to aj z tej časti príjmov, z ktorých neplatia daň vzhľadom    na  odpočítateľnú   položku pri určení základu dane. Pritom skupiny občanov s vyšším príjmom, či už zamestnanci alebo SZČO týmto opatrením postihnutí nebudú ak ich súčasný príjem dosahuje a prekračuje maximálne vymeriavacie základy.

 

1. Rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby poistného na všetky druhy sociálneho poistenia, znamená zníženie príjmu zamestnancov a zvýšenie ceny práce.

 

1. Za osobitne neprijateľné považujem zahrnutie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie do vymeriavacieho základu pre platby poistného na sociálne poistenie. Ide o osobitný inštitút dobrovoľnej odloženej spotreby, ktorým zúčastnení zamestnanci a SZČO si vytvárajú zdroje na svoje zabezpečenie v starobe. V súčasnosti    sú tieto príspevky oslobodené od dane, čím štát motivoval občanov, aby si sporili na zabezpečenie vyššieho ako základného štandardu v postproduktívnom období života, aby neboli výlučne závislí iba od štátom organizovaného systému zabezpečenia príjmov na starobu. Malo by byť záujmom štátu, aby sa do doplnkového dôchodkového sporenia zapojil čo najväčší počet občanov, aby bol aspoň čiastočne odbremenený verejný dôchodkový systém, ktorý je v hlbokom deficite a následkom vytvorenia súkromného kapitalizačného piliera v rámci  povinného verejného dôchodkového zabezpečenia ešte niekoľko desaťročí verejný dôchodkový systém v deficite aj bude. Štát by mal naopak hľadať všetky možné spôsoby ako motivovať občanov, aby si  aj dobrovoľne odložili časť terajších príjmov           na to obdobie života, keď v dôsledku staroby alebo choroby o možnosť zabezpečiť si príjem ekonomickou aktivitou prídu.

      Osobitnú časť účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia tvoria zamestnanci pracujúci v zamestnaniach zaradených do 3. a 4. kategórie zdravotného rizika a ďalšie skupiny zamestnancov, ktorí sú účastníkmi DDS povinne a zákon ukladá                               ich zamestnávateľom prispievať na ich doplnkové dôchodkové poistenie.

      Petíciu proti legislatívnym zásahom do systému doplnkového dôchodkového sporenia včera jej organizátori odovzdali do podateľne Národnej rady. Nesúhlas s pripravovanými  zmenami v nej svojím podpisom vyjadrilo 221 681 ľudí.

1. Zásadne nemôžem súhlasiť ani s navrhnutým modelom valorizácie dôchodkových dávok.  Uvedomme si, prosím, že model valorizácie z dielne pána Mihála bude totiž znamenať sústavné znižovanie dôchodkov v porovnaní s aktuálnou úrovňou miezd v štáte a tým ďalšie znižovanie kúpyschopnosti občanov v postproduktívnom veku. Zmena výpočtu len na základe inflácie znamená oproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu, keď sa zohľadňoval aj rast miezd zníženie čiastky o ktorú sa bude valorizovať dôchodok v roku 2012 a pravdepodobne zníženie aj v ďalších rokoch.

 

Zvyšovanie dôchodkov iba o mieru inflácie vypočítanú zo sumy priemerného starobného dôchodku spôsobí plošné znižovanie dôchodkov pre všetkých. Ani najnižšie dôchodky po valorizácii navrhnutej v predloženom návrhu zákona nedosiahnu takú sumu   akú by dosiahli pri zachovaní súčasného modelu valorizácie dôchodkov.

 

Ako príklad  je možné uviesť porovnanie valorizácie dôchodkov stanovené od 1. januára 2011 v porovnaní s valorizáciou podľa predloženého návrhu zákona. Napr. dôchodok vo výške 185 eur bude zvýšený o 1,8 % a dosiahne sumu 188,33 eur, avšak podľa navrhnutej zmeny zvyšovania dôchodkov by dosiahol iba sumu 187,82 eur, nakoľko by vzrástol iba o 2,82 eura pevnej sumy. Uplatnením nového valorizačného mechanizmu by dotknutý nízkopríjmový dôchodca prišiel každý mesiac o 0,51 centov príjmu. Pri dôchodku vo výške 305 eur by každomesačný deficit tvoril 2,67 eur, pri priemernom dôchodku vo výške 350 eur by rozdiel v mesačnom príjme po valorizácii bol 3,48 eur a pri dôchodku 465 eur by rozdiel v každom jednotlivom mesiaci dosiahol sumu 5,55 eur.

Pri raste ostatných ekonomických ukazovateľov v štáte by veľmi rýchlo väčšina poberateľov dôchodkov spadla do sociálnej siete a stali by sa poberateľmi dávok v hmotnej núdzi.

• Dopad  nižšej valorizácie dôchodkov kumulovanej počas niekoľkých rokov by spôsobil podstatné zhoršenie ekonomickej situácie poberateľov dôchodkov a ohrozenie    ich schopnosti zabezpečiť si základné životné potreby v starobe, tak ako im to zaručuje Ústava SR. Pritom ide o skupinu obyvateľstva ktorá je a v blízkej budúcnosti pôjde  do starobného dôchodku a ktorá si nemohla sporiť na dôchodok z dôvodu všeobecne nízkej mzdovej úrovne v bývalom socialistickom Československu, ktorá v podstate pretrváva dodnes. Súčasne by navrhnutý valorizačný mechanizmus znamenal také zníženie dôchodkov v pomere ku mzdám v štáte, že by Slovenská republika neplnila základný záväzok Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý stanovuje minimálnu úroveň starobného dôchodku ako percenta z priemernej mzdy. Zrušenie väzby rastu dôchodku na vývoji miezd je neakceptovateľné a zhorší situáciu dôchodcov.

 

1. Nemožno súhlasiť ani so skrátením ochrannej lehoty zo 42 na 7 dní; ochranná lehota by mala byť zachovaná. Zamestnanec po skončení zamestnania môže mať zdravotné problémy a 7 dní nemusí stačiť lekárom na to aby rozhodli či je pacient dočasne práceneschopný alebo nie. 

 

1. Poistenci budú poškodení aj v oblasti nemocenských dávok. Ustanovuje sa totiž nanovo maximálna suma denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok. Vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok (1,5 násobok…) má byť nižší ako vymeriavací základ pre výpočet výšky poistného. S takýmto riešením nesúhlasím. Výška vymeriavacieho základu pre stanovenie výšky nemocenských dávok by mala zodpovedať výške vymeriavacieho základu pre poistné.

 

10.  Do vymeriavacieho základu sa majú zahŕňať aj plnenia, ktoré zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi s pravidelným mesačným odmeňovaním po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Takéto riešenie by bolo administratívne náročné a pre zamestnávateľov ťažko realizovateľné, nakoľko zamestnanec mohol mať pred zánikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti,  v poslednom kalendárnom roku poistenia, pracovnoprávny vzťah s viacerými zamestnávateľmi. Som toho názoru, že ak došlo k zániku poistenia tak z hľadiska poistných princípov by nemalo byť platené žiadne poistné. 

 

Vážené kolegyne a kolegovia,

sústredila som sa len na niektoré najvážnejšie problémy predlohy novely zákona o sociálnom poistení. No nemôžem sa ubrániť dojmu, že  snahy o jednotný výber daní a poistných odvodov nabral hochštaplerské technokratické tendencie a snahy bez sociálnej dimenzie. Pripomína mi to obdobie roku 1990, v ktorom sa rezort financií dostal na čelo reformných procesov a  sociálna sféra len dopĺňala ekonomické transformácie o sociálne reformy ako reakciu na „ekonomistické“ snahy.  To nie je dobrý smer.

Na záver chcem ešte podotknúť, že považujem za veľmi škodlivú sociálnu politiku, ak sa výpadok vo verejných financiách – vrátane  Sociálnej poisťovne – vláda snaží vyrovnať spôsobom, že uvaľuje bremeno hlavne na bežných ľudí práce. A čo takto zaťažiť významnejšie kapitál, páni? Aj včerajšie a dnešné výsledky rokovania v pléne sú dokladom toho, že vláda pani Radičovej pokračuje ešte bezohľadnejším spôsobom v ožobračovaní slušných ľudí práce, ktorí si prostriedky na život obstarávajú výlučne svojou poctivou prácou.  Kde zostali predvolebné sľuby pani premiérky a rečičky o posilňovaní strednej vrstvy? Ja som vtedy s ňou súhlasila, lebo si myslím, že strednú vrstvu tvoria väčšinou ľudia, ktorí majú zamestnanie a životné potreby si zabezpečujú prácou. Sú najväčšími prispievateľmi do verejných rozpočtov. Nie bohatí. Stredná vrstva je dominantná pre fungovanie štátu. Klamala pani premiérka aj vtedy, keď  dala verejný prísľub, že v koalícii je zhoda, že nebude odvodmi zaťažovať prácu?  No zdá sa, že to bol naozaj len a len trik na dôverčivých voličov.  O klamstve premiérky ju usvedčuje aj samotná dôvodová správa, v ktorej sa uvádza – citujem: „Tu je potrebné zdôrazniť, že každé zvyšovanie odvodov (a samozrejme daní) znižuje príjem zamestnancov vo všetkých odvetviach národného hospodárstva – tento cieľ je teda v rozpore s Programovým vyhlásením vlády SR.“.

Ukazuje sa, že predvolebné sľuby politikov terajšej koalície vrátane pána Sulíka o znižovaní daní a odvodov boli naozaj len prázdne táraniny na lapanie voličov. 

A naostatok pre osvieženie pamäti: ktože to spôsobil enormný výpadok v prvom pilieri? Nebola to tá istá politická partia, ktorá má väčšinu aj v tejto vláde? Nebol to pán Miklóš, ktorý si dosadil do kresla ministra práce, sociálnych vecí a rodiny svojho  poslušného pána Kaníka, o ktorom mal istotu, že dôchodkovú reformu uskutoční podľa diktátu zahraničných vlastníkov finančných inštitúcií? Nebol to práve pán Kaník, po tom, čo draho zaplatil analýzy, v rozpore s odporúčaniami dvoch  renomovaných švajčiarskych firiem, ktoré v záveroch analýzy odporúčali maximálny odvod do druhého piliera v sume troch percent, presadil odvod do II. piliera v sume 6 %? A nebol to pán Brocka, terajší predseda Výboru pre sociálne veci, ktorý pritvrdil a predložil pozmeňovací návrh, ktorým navŕšil tento odvod na 9 %? 

        No nedá mi nespýtať sa: pán minister Mihál: ste matematik. Porátali ste už, o koľko ste vaším pričinením vy sám znížili príjmy Sociálnej poisťovne? Mám na mysli vaše dlhoročné aktivity v podobe v úvodzovkách „cenných“ rád špekulantom, ktorý si osvojili vaše rady typu „ako sa vyhnúť odvodom“,“ ako neplatiť dane“. Koľko podnikov a živnostníkov  takto  neplatilo odvody na základe vašich rád? Je to len tých 25 tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré – ako sám uvádzate v dôvodovej správe -  v rokoch 2006 – 2009 riadiac sa vašimi verejne prezentovanými nehanebnými radami prerušovali svoju činnosť a takto sa vyhli plateniu sociálnych odvodov? Alebo sú to vyššie čísla? A o koľko prišla Sociálna poisťovňa, keď ste vy sám dlhé roky neodvádzali odvody na sociálne poistenie z vašich príjmov?

Ani trochu sa nehanbíte, že teraz chcete tieto prostriedky, ktoré ste takto svojrázne sebe a ďalším špekulantom ušetrili, vytiahnuť z vrecka slušných pracovitých bežných ľudí platiacich si poctivo odvody po celý život? A vôbec sa nehanbíte sa, že ste všetkých oklamali, keď im namiesto sľubovaného  znižovania daní a odvodov siahate do vrecák zvyšovaním daní, zvyšovaním odvodov a znižovaním príjmov z ich poctivej práce? No ale nemali ste už odvahu postaviť sa zoči–voči napríklad dôchodcom či občanom so zdravotným postihnutím, keď ste odignorovali ich pripomienky a vôbec ste nezabezpečili zvolanie oboch rád vlády, aby ste si s nimi vydiskutovali veci!! Osobne považujem vaše počínanie v kresle ministra sociálnych vecí nielen za vrchol amatérstva, ale zároveň aj za vrchol arogancie premiešanej so zbabelosťou. Potom tak vyzerá aj výsledok, ktorý tu máme pred sebou na stole.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

z dôvodov, ktoré som tu prezentovala v žiadnom prípade nepodporím vládnu predlohu novely zákona o sociálnom poistení. No v snahe zachrániť aspoň čo sa dá a vyhnúť sa najproblematickejším škodlivým dopadom novely  predkladám spolu so skupinou poslancov nasledovné pozmeňovacie návrhy:

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej na zmenu a doplnenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003  Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač č. 109)

K Čl. I

1. 57 bod znie:

„57. V § 82 odseky 1 a 2 znejú:

„(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien, od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa dôchodkové dávky zvyšujú.

            (2) Dôchodkové dávky sa  zvyšujú od 1. januára kalendárneho roka o pevnú sumu určenú ako súčin priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 1  a percenta určeného akú súčet jednej polovice priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien podľa odseku 1 a jednej polovice medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky podľa odseku 1. Pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá  ministerstvo  najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania.“.“.

2. Body 57, 58, 63 až 65 a § 293bx v 91. bode sa vypúšťajú.

V tejto súvislosti sa prečíslujú novelizačné body.

K čl. IV

V čl. IV sa vykonajú úpravy legislatívno-technického charakteru v súvislosti s prečíslovaním novelizačných bodov v čl. I.

Odôvodnenie:

 

            Navrhujem, aby sa dôchodkové dávky a úrazové dávky  zvyšovali valorizačným mechanizmom, v ktorom sa zohľadnia tri ukazovatele, a to  rast inflácie, rast priemernej mzdy a rast priemerného starobného dôchodku.

Navrhujem vyňať zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť tieto body: 30 až 32 a 37.