Súčasná vláda pod vedením premiérky Ivety Radičovej sa zaviazala v rámci Programového vyhlásenia vlády prijať opatrenia na revitalizáciu železničných spoločností. Dnes sa už nedozviem, či v tom čase vláda už mala jasnú predstavu o rozsahu dopadov tohto opatrenia na prepúšťanie a celkovú nezamestnanosť na Slovensku.
Ak aj nie, prvé odhady z januára 2011 boli o dva mesiace neskôr spresnené a vládou schválené. Masívne prepúšťanie načasované na roky 2011– 2012 sa dotýka viac ako 5 100 pracovníkov železničných spoločností. Väčšina z nich na železniciach už nepracuje, niektorí si našli prácu, mnohí sú v evidencii na úrade práce a poberajú podporu a to napriek tomu, čo im súčasná vláda sľúbila.
Keď vláda SR schválila svojím uznesením č. 40/2011 Analýzu fungovania železničných spoločností, premiérka Iveta Radičová vyhlásila, že zámerom je rýchla pomoc prepusteným tak, aby títo zamestnanci „nemuseli byť ani jeden deň evidovaní na úrade práce“. Jej slová potvrdil aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Michál, ktorého rezort tiež nenaplnil svoje sľuby o takejto pomoci „všetkým občanom, ktorí stratili prácu z dôvodu hromadného prepúšťania“. Dobrý zámer premiérky Ivety Radičovej sa však nepodarilo zrealizovať.
Tak ako sa blížil termín spustenia vládou odobreného masívneho hromadného prepúšťania pracovníkov železničných spoločností (v rámci Programu revitalizácie železničných spoločností schváleného uznesením č. 188/2011) vzďaľovala sa aj ich nádej, že štát dodrží svoje sľuby a pomôže tým, ktorí prišli o prácu. Plány ministra Jozefa Mihála využiť prepustených železničiarov na programe kontroverzných protipovodňových opatreniach, či v subdodávateľských automobilových firmách alebo pri nových investíciách zostali viac menej na papieri alebo nestačili. Aj sľuby o školeniach a rekvalifikáciách sú stále v nedohľadne.
Kompetentní, čí už je to premiérka vlády SR Iveta Radičová, ktorá zodpovedá za činnosť celej vlády alebo minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jozef Mihál nevyriešia problémy nezamestnaných bývalých železničiarov tým, že cez média budú ich úrady poukazovať na toho, kto a prečo nesplnil verejne proklamované sľuby dané tisíckam prepúšťaných železničiarov alebo sa zakrývať za nekvalitu spracovaných súťažných ponúk uchádzačov verejného obstarávania. Z pohľadu mojich skúseností musím konštatovať, že tu zlyhala predovšetkým práca MPSVR SR a jeho výkonných zložiek.
Zlyhala koncepčne a aj organizačne. Koncepčne, lebo daná situácia si vyžadovala mať jasne zadefinovanú stratégiu ako zabezpečiť splnenie verejných sľubov. Organizačne preto, lebo aj to minimum, čo sa rozhodol pán minister vykonať sa nedotiahlo do úspešného konca. Potvrdzovali to dlhé rady čakajúcich na zaregistrovanie sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a fakt, že proklamované sľuby o školeniach a rekvalifikáciách sa stále nekonajú.
Komicky vyznieva dnešná situácia ohľadom ich zabezpečenia. Služby typu informačného poradenstva a vzdelávania pre tých, ktorým bolo sľúbené, že nebudú ani jeden deň v evidencii nezamestnaných sa verejne obstarávajú pol roka od ich prepustenia zo zamestnania. A pritom s tými, ktorí sa dostali na zoznam prepúšťaných sa malo aktívne pracovať ešte v čase, keď boli zamestnaní v železničných spoločnostiach.
Za povšimnutie stojí aj úvaha o tom, čo cieli MPSVR SR tým, že školiace a rekvalifikačné aktivity chce sústrediť do rúk jednej firmy. Prepustení železničiari sú z celého Slovenska.
K takémuto rozhodnutiu by som pristupovala s pochopením vtedy ak, by sa z jeho úrovne pripravil národný vzdelávací program pre skupiny prepustených pracovníkov, s jasným odborným zameraním, ktorý by následne zabezpečovala externá firma. Súťažné podmienky verejnej súťaže zameranej na poradenstvo a vzdelávanie však tomu nenasvedčujú. Zarážajúce je aj to, že cena, ktorá spravidla patrí medzi najdôležitejšie kritéria pre prijatie ponuky, v prípade tejto verejnej súťaže sa ako kritérium vôbec nevyskytuje.
Na nezvládnutí celej situácie sa podieľa aj fakt, že nastúpením súčasnej vlády k moci z rezortu práce odišlo, či na základe organizačných zmien alebo dobrovoľne mnoho odborníkov, ktorých nahradili neskúsení ľudia bez odborného zázemia.
Zlyhanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny však v tomto prípade najviac pocítia rodiny a deti prepustených železničiarov.
Komentáre podliehajú schvaľovaniu. Urážlivé a vulgárne komentáre schvaľované nebudú