Moje vystúpenie k návrhu úprave príjmu zo závislej činnosti

Vystúpenie poslankyne NR SR Viery Tomanovej k vládnemu  návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(č. p. t. 488)

Prvé čítanie

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

pracujem v sociálnej oblasti takmer celý svoj profesionálny život, z toho vyše 20 rokov sa zaoberám sociálnou legislatívou, no nepamätám si, že by v histórii sociálnej legislatívy predložil niektorý minister taký legislatívny nepodarok, ako to vidíme v predlohe práve prerokúvaného zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ponajprv  sa vyjadrím k  legislatívnej forme návrhu zákona.  Jediným návrhom zákona sa má zmeniť 111 zákonov!  A to bez dôkladnej analýzy zhodnotenia súčasného stavu či už právnej úpravy príjmov zo závislej činnosti, no predovšetkým stavu základného systému sociálneho poistenia v nadväznosti na sociálnu situáciu obyvateľstva a na uznanú európsku a svetovú sociálnu a právnu kultúru. Pretože najväčšiu časť predlohy zákona netvorí samotný zákon o úprave príjmu zo závislej činnosti, ale – čuduj sa svete – novela zákona o sociálnom poistení. V článku 51, ktorým sa navrhuje návrhu novela zákona o sociálnom poistení, ide pritom o také závažné a podstatné zmeny, ktoré budú znamenať vytvorenie úplne iného systému poistenia na sociálne zabezpečenie občanov, než ten, ktorý je v súčasnosti v zákone č. 461/2003 Z. z. vytvorený.  Podľa legislatívnych  pravidiel by mal byť v takomto prípade predložený úplne nový samostatný zákon upravujúci sociálne zabezpečenie úplne odlišným systémom, než ako je to upravené v súčasnosti platnom zákone č. 461/2003 Z. z. Skutočnosť, že  podstatnú zmenu systému sociálneho poistenia nepovažuje predkladateľ za vhodné vyjadriť samostatným novým zákonom, svedčí jednak o jeho absolútnej legislatívnej   negramotnosti, no zdá sa, že aj o jeho zbabelosti a záludnej    zákernosti.    V súčasnosti platný, aj keď 35 krát novelizovaný, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je výsledkom reformy dôchodkového zabezpečenia, ktorú prijala pravicová vláda vo väčšine zložená z rovnakých politických subjektov ako dnes pred siedmymi rokmi;   je preto nepochopiteľné,  prečo rovnakým pravicovým silám už po siedmych  rokoch (keď ešte nie sú ani hodnotiteľné výsledky o kvalite a účinnosti teraz platného zákona) tento zákon nevyhovuje a rozhodli sa pristúpiť k jeho úplnej zmene (okrem čísla a názvu zákona). Nevie azda predkladateľ, či jeho noví poradcovia, že  systémy sociálneho poistenia nie je možné unáhlene meniť každých 7 rokov, ale že sa majú spoľahlivo a  na základe serióznych analýz pripraviť na dlhšie časové obdobie?

 No nemôžem si pomôcť a musím povedať, že celý návrh zákona aj s jeho novelizačným článkom 51, ktorým sa má  zásadne zmeniť súčasný systém sociálneho poistenia, aj v nadväznosti na pripravovanú daňovú reformu, nie je nič iné ako  nezodpovedný  experiment,  vďaka ktorému sa celá populácia Slovenska stáva skupinou pokusných králikov, na ktorých si chce súčasná vláda odskúšať fungovanie modelu skrytého zvyšovania daňového zaťaženia a súčasne likvidácie základných sociálnych istôt občanov, napriek tomu, že sú zakotvené v Ústave SR a v spoločnej legislatíve EÚ.

Najpodstatnejšou zmenou predloženého návrhu zákona je presun celej zabezpečovacej povinnosti pre prípad sociálnych udalostí na zamestnanca, čo strana SMER-SOCIÁLNA DEMOKRACIA považuje za neprijateľné z hľadiska sociálnej politiky štátu a aj z hľadiska plnenia záväzkov z medzinárodných právnych noriem, ktoré Slovenská republika  ratifikovala. Zrušenie povinnosti zamestnávateľov spolupodieľať sa na financovaní sociálneho a zdravotného zabezpečenia svojich zamestnancov považuje strana SMER-SOCIÁLNA DEMOKRACIA  za amorálne a antisociálne. Presunutím celého sociálneho poistenia na zamestnancov stráca povinný systém sociálneho poistenia verejný charakter a stáva sa povinným súkromným poistením, ktoré by malo mať úplne iné právne atribúty ako verejné sociálne poistenie.

Presun celého poistného zaťaženia (okrem úrazového poistenia) iba na zamestnancov je v príkrom  rozpore s  článkom 71 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú SR ratifikovala.   Podľa citovaného článku dohovoru „Úhrn poistných príspevkov na ťarchu chránených zamestnancov nesmie prevyšovať 50 % celkových nákladov určených na ochranu zamestnancov, ich manželiek a detí.“

Článok 71 dohovoru ďalej ukladá povinnosť štátu: (citujem):

 „Členský štát preberá všeobecnú zodpovednosť za náležité zabezpečenie dávok podľa tohto Dohovoru a urobí všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa; …. potrebné zisťovania a výpočty z odboru poistnej matematiky týkajúce sa finančnej rovnováhy sa vykonávajú pravidelne a vždy pred každou zmenou dávok, poisťovacích príspevkov alebo daní, ktoré majú slúžiť na krytie sociálnych udalostí, …“.

K  návrhu zákona, ktorým sa podstatným spôsobom menia príspevky na dôchodkové a nemocenské poistenie ako aj podmienky výplaty dávok, neboli predložené žiadne seriózne poistno-matematické prepočty. Ale nielen k tomuto návrhu zákona, ale ani k Návrhu koncepcie daňovo-odvodovej reformy, ktorá tomuto návrhu zákona predchádzala a ktorá koncepčne zakotvila zmeny v systéme sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, ktoré sú v predloženom návrhu zákona realizované právnou formou.

Zdravotné poistenie a sociálne poistenie je v zmysle Ústavy SR službou vo verejnom záujme zameranou na uplatnenie ústavných (sociálnych) práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie ústavou zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a aj pri strate živiteľa, ako aj práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia.  Toľko hovorí Čl. 39 ods. 1 a Čl. 40 Ústavy SR a Nález Ústavného súdu z 19. júna 1998 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1998, str. 141 – 142, PL.ÚS 13/97. No zdá sa, že predkladateľovi také niečo, ako ústavou garantované práva občanov nehovorí vôbec nič.

Návrh zákona neberie do úvahy ani len dôvody, ktoré viedli k zavedeniu povinnosti platiť odvody zamestnávateľom a  ktoré sú špecifikované v dohovoroch a odporúčaniach Medzinárodnej organizácie práce dotýkajúcich sa sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti. V oznámení č. 469/1990 Zb. boli publikované  štyri dohovory Medzinárodnej organizácie práce: o povinnom invalidnom poistení zamestnancov a o povinnom poistení pre prípad smrti zamestnancov č. 37, 38, 39, 40, v ktorých sa štát – a teda aj Slovenská republika – zaväzuje, že zavedie alebo bude udržiavať povinné poistenie, za podmienok uvedených v dohovoroch. Podľa dohovorov poistenci a ich zamestnávatelia budú (teda musia) prispievať k vytváraniu zdrojov poistenia. Nie je teda podľa týchto dohovorov možné oslobodiť zamestnávateľa od povinnosti platiť odvody na sociálne poistenie!  Je teda absurdné, že vláda navrhuje unikátne úplné oslobodenie zamestnávateľa od platenia poistného za zamestnanca.  Slovensko bude jedinou krajinou v Európskej únii, v ktorej zamestnávatelia sú oslobodení od plnenia svojej sociálnej zodpovednosti. A  to v čase, kedy sa naprieč všetkými rozhodujúcimi aktérmi sociálneho dialógu v EÚ posilňuje inštitút podnikovej sociálnej zodpovednosti!

 

Zásadne nesúhlasíme ani  s  navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok.  Zmena valorizácie nielen zmrazí úroveň dôchodkov na podstatne nižšej úrovni ako sú porovnateľné mzdy   a do budúcnosti spôsobí znižovanie miery náhrady mzdy dôchodkom, ale je aj v rozpore s Článkom 65 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorú SR ratifikovala.  Podľa tohto článku dohovoru  sa – citujem: „Výška pravidelne sa opakujúcich platieb v starobe, ……. sa preskúma, ak nastanú podstatné zmeny vo všeobecnej úrovni zárobkov, …“, čo znamená, že pri raste miezd je štát povinný zvyšovať aj dôchodkové dávky, aby sa zachovala primeraná životná úroveň občanov aj v postproduktívnom období života.

Že toto nevadí pánovi ministrovi, to ma neprekvapuje.  Už pravidelne  sa „vyznamenáva“  najmä nebývalými amatérskymi vstupmi do sociálneho systému.  No prekvapuje ma, že takýto legislatívny  paškvil prešiel cez Legislatívnu radu vlády, ktorá v minulosti bývala excelentným odborným poradným orgánom vlády. Alebo že by účelom personálnych  zmien v legislatívnej rade bol práve zaslepený prístup vláde poplatných legislatívcov ochotných prikývnuť na hocijaký nepodarok?

 

Skutočnosť, že takú rozsiahlu a zásadnú zmenu celého sociálneho zabezpečenia sa predkladateľ rozhodol schovať do zákona s úplne iným zameraním a názvom,  svedčí o tom, že predkladatelia navrhnutých zmien nechcú, aby sa verejnosť, a to tak odborná ako aj  laická, navrhnutými zmenami vôbec zaoberala. Ukazuje sa, že vláda sa bojí verejnej diskusie o zásadnej zmene systému základného sociálneho poistenia, ktorý v podstate táto istá politická garnitúra len nedávno prijala, bojí sa čo len snahy o dosiahnutie všeobecného konsenzu k tejto najdôležitejšej reforme sociálneho poistenia. A tak sa radšej  – za zavádzajúceho masírovania verejnej mienky cez poplatné médiá – skryla za superhrubú mzdu v nádeji, že ľudia zavedení falošnými heslami o superhubej mzde si ani nevšimnú, že vláda im siaha na to najpodstatnejšie, a to na štátom  garantovaný príjem v čase neschopnosti živiť sa naďalej vlastnou prácou. To si,  vážení  členovia vlády,   naozaj myslíte, že slovenský občan je taký hlúpy, že sa dá oklamať vašimi ľúbivými rečičkami o tom, že mu umožníte pracovať za  bombastický názov „superhrubá mzda“, keď mu na druhej strane ťaháte z peňaženky skrytú podobu zvýšenia dane z príjmu a keď mu siahate na jeho budúci dôchodok?

 

Pozrime sa na ďalšie vecné zmeny, ktoré sa vláda pokúša vpašovať do návrhu zákona o superhubej mzde. V čase hroziacej druhej vlny finančnej a hospodárskej krízy, kedy sa dá očakávať ďalšia platobná neschopnosť zamestnávateľov,  vláda zneisťuje ľudí práce, že dostanú za prácu aj plácu. Jednoducho chce zrušiť systém garančného poistenia . Taktiež navrhuje zrušiť fond solidarity.

 Dámy a páni.

Uvedomujete si vôbec, že následná úprava mzdy a sadzby poistného plateného zamestnancom z tejto upravenej mzdy je nepostačujúca pre pokrytie výpadku príjmov verejných  poisťovní z dôvodu neplatenia zamestnávateľom poistného?  Kvantifikácia vplyvov zavedenia navrhovaných zmien na verejné financie  predpokladá výpadok príjmov v roku  2012 – 1 637,9 mil. Eur, v roku 2013 – 1 728, 8 mil. Eur a v roku 2014 – 1 864,3 mil. Eur.  V čase, keď jednou z hlavných úloh pre členské štáty  EÚ  je znižovanie deficitu verejných financií, slovenská vláda navrhuje zákon, ktorého následky vyvolajú opačný efekt a okrem toho sú protisociálne zamerané.

Výpadok vo verejných poisťovniach nevyhnutne   vedie k postupnému  znižovaniu kvantitatívnej a kvalitatívnej úrovne sociálnych dávok a služieb, ktoré je už viditeľné aj v tomto návrhu zákona. Predmetné zníženie sociálnych dávok a služieb občania budú musieť saturovať zo svojich – i tak nízkych – čistých príjmov. Teda téza o neznižovaní čistých príjmov, deklarovaná predkladateľom návrhu zákona,  je  falošná a arogantne zavadzajúca: v skutočnosti ide len o časový posun tohto  poklesu čistých príjmov.

Ďalším významným faktorom zníženia čistých príjmov väčšiny pracujúcich  je zvýšenie daňového zaťaženia z príjmu fyzických osôb v dôsledku navrhovaných  zmien, a to o 1 578,0 mil. Eur v roku 2012, o 1 699,1 mil. Eur v roku 2013 a o 1 815,8 mil. Eur v roku 2014.

Ďalší punkt: V rozpore s proklamovanými vyhláseniami vlády návrh zákona značne zvýši administratívnu záťaž všetkých subjektov z dôvodu veľmi rozsiahlych zmien veľkého množstva právnych predpisov.

Kolegyne panie poslankyne  a páni poslanci,

 z dôvodu enormného navrhovaného množstva zmien   spomeniem len niektoré ďalšie absurdnosti a legislatívne zmätky:

• Rozdelenie zamestnancov na „zamestnancov s vysokým príjmom“ a „zamestnancov s nízkym príjmom“ nielenže odporuje zaužívaným princípom  pracovného práva a delí ľudí práce podľa majetkových kritérií a nezodpovedá ani žiadnym objektívnym hodnotiacim kritériám, ale môže vyvolať aj zmätky v aplikačnej praxi.

 

• Návrh zákona používa pojmy, ktoré vôbec nekorešpondujú so mzdovými systémami v súkromnej sfére  -  ako napr. pravidelná a nepravidelná zložka mzdy, ktoré v návrhu zákona ani nemajú jednoznačnú definíciu.

 

• V návrhu novely zákona o sociálnom poistení sa zásadne mení vymedzenie zákona. Zmena názvu na sociálne poistenie, namiesto starobného dôchodkového, invalidného, nemocenského poistenia a  poistenia v nezamestnanosti, nie je iba zmenou názvu, ale predovšetkým zmiešaním samostatných poistných systémov, z ktorých každý má svoj špecifický účel, podmienky účasti,  spôsob výpočtu dávok, výšku poistného a podobne.   Zliatím vyššie uvedených poistných systémov sa úplne stratí transparentnosť jednotlivých poistných systémov, možnosť porovnania objemu vybratých finančných prostriedkov a  ich porovnanie s množstvom peňazí potrebných na výplatu dávok, čím sa poruší jeden zo základných poistných princípov – vyváženosť medzi výberom a výdavkami. Takisto nebude možné sledovať zásluhovosť, ktorá je ďalším z princípov uplatňovaných v poistných systémoch v sociálnom poistení. Zavedením jednej sumy poistného na tak rozdielne druhy poistenia sa poistné de facto zmení na sociálnu daň a dávky z takto financovaného systému sa budú vyplácať podľa ľubovôle štátnych úradníkov. Týmto anachronicky  vraciate systém pred rok 1989.

 

• Vláda navrhuje zásadné vecné zmeny v systéme povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, čím tieto dostáva do nevýhodného postavenia v základnom systéme sociálneho poistenia.

 

• Naviazanie sociálneho poistenia na sumy životného minima je nesystémové a neodôvodnené. Poistné systémy sú tvorené z príspevkov zo mzdy zamestnancov a z ekonomickej činnosti SZČO. Teda aj všetky vymeriavacie základy, platby, dávky a pod. majú vychádzať z inštitútov naviazaných na pracovný príjem a nie na minimá sociálnej siete, ktorých účelom je stanoviť spodnú hranicu sociálneho príjmu osôb závislých od sociálnych dávok.

 

• Vylučuje z dobrovoľného poistenia pre osoby ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo plný invalidný dôchodok. Toto je   diskriminačné.

 

• V protiklade k extrémne vysokej zásluhovosti zavedenej vládou Mikuláša Dzurindu táto istá vládna garnitúra absolútne ruší zásluhovosť v poistnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa to zmenou zápočtu osobného mzdového bodu pri výpočte dôchodku, ktorá bude znamenať podstatné zníženie novopriznávaných dôchodkov s perspektívou znižovania do roku 2050, keď sa bude priznávať dôchodok iba z 1,5 násobku priemernej mzdy. Vážení: v dôchodkovom systéme nie je možné ísť cestou takýchto výrazných paradoxov, cestou: pokus – omyl – zmena. Uvedomme si, že ti ide o osudy všetkých poistencov tohto štátu!.

 

• Vláda chce zaviesť úplne nový spôsob výpočtu dôchodkovej hodnoty.  Jeho jediným účelom je snaha znížiť novopriznávané dôchodky,  aby sa tým ušetrilo na dôchodcoch, lebo dôchodkový systém bude mať v dôsledku nerozumnej sociálnej politiky tejto vlády a hlavne tej vlády pod vedením pána Dzurindu stále menej peňazí. Dôvodom deficitu dôchodkového systému však nie je demografický vývoj,  ale znižovanie príspevkov do dôchodkového systému. V roku 2005 bolo odobratých 9 % z poistných príspevkov do verejného dôchodkového zabezpečenia a odvedených do súkromných dôchodkových fondov – na tzv. II. pilier. V predloženom návrhu zákona sa opäť berie zo sociálneho zabezpečenia a presúva do daní. Znamená to, že občania (súčasní ale aj budúci dôchodcovia) sú ukrátení o svoje dôchodkové zabezpečenie v prospech daňového systému. Navrhovateľ by si mal pri takýchto zmenách s vážnym negatívnym dôsledkom na občanov uvedomiť, že pôvodne bolo účelom dôchodkovej hodnoty udržiavať primeraný pomer medzi dôchodkami a mzdami, keďže sa dôchodková hodnota valorizovala podľa rastu miezd. Teraz vynašli predkladatelia návrhu zákona spôsob, ako odtrhnúť priznávané dôchodky od mzdového vývoja a teda posunúť príjem a teda životnú úroveň dôchodcov smerom dole! Pritom nikto nezisťoval, či takéto znižovanie dôchodkov je ešte únosné, či pri súčasnom raste cien budú poberatelia dôchodkov schopní zabezpečiť si základné životné potreby!  Naopak: z predloženého návrhu zákona a sprievodných materiálov jednoznačne vyplýva, že to nikoho z kompetentných ani vôbec nezaujíma.  Inak by ste nenavrhovali plošné znižovanie dôchodkov, keď priemerný dôchodok v SR je 360 euro mesačne!

 

• Nemôžeme nesúhlasiť ani  s  novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý pravdepodobne zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku. Pritom sa  predkladatelia vôbec nezaoberajú skutočnosťou, že vek dožitia ešte neznamená vek práceschopnosti. Povedzte mi: kto pri takom vysokom previse pracovnej sily zamestná 65 ročného robotníka s podlomeným zdravím?

 

• Bezdôvodne sa navrhuje  obmedziť poskytovanie vdovských a vdoveckých dôchodkov pre rodičov, ktorí vychovali dve a viac detí ak nesplnia ostatné podmienky určené v zákone.

 

• Zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok povedie k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov v rozpore s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a Európskej sociálnej charty, ktoré SR ratifikovala, podľa ktorých je SR povinná udržiavať vzťah medzi progresívnym rastom miezd a úrovňou dôchodkových dávok. Takto spôsobí vláda ďalšie rozširovanie aj tak vysokej mieru chudobných a sociálne vylúčených na Slovensku.

 

• Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a výška tejto dávky je v príkrom rozpore s konceptom flexiistoty, ktorý prijala Európska komisia a ktorý sú povinné zaviesť všetky členské štáty. Za môjho vedenia rezortu sme tento koncept za účasti odborníkov z vedeckej oblasti a z prostredia sociálnych partnerov  rozpracovali, no samoľúby pán minister tento národný program z nepochopiteľných dôvodov zrušil. Namiesto konceptu flexiistoty ste tu schválil protizamestnanecký Zákonník práce, ktorý okrem iného ruší aj odstupné pri výpovedi z dôvodov nezavinených zamestnancom. No aby to nestačilo, teraz vláda, ktorej stúpajú počty nezamestnaných, navrhuje ďalší nôž do chrbta nezamestnaných:  znížiť dávku v nezamestnanosti. V celej Európskej únii ako i v členských štátoch združených v Rade Európy a Medzinárodnej organizácii práce, je poistenie v nezamestnanosti vnímané predovšetkým ako nástroj sociálnej politiky. Okrem toho plní funkciu tzv. automatického makroekonomického stabilizátora. Jedine vláda pani profesorky sociológie Ivety Radičovej, ktorá sa na verejnosti tak rada prezentuje svojou vraj znalosťou sociálnej problematiky, túto funkciu poistenia nezamestnanosti neuznáva a chápe ju len a len ako príjem do verejných fondov.

 

• Návrh zákona ruší zamestnaneckú prémiu.

 

• Vláda likviduje princíp reciprocity, teda rovnosti vymeriavacích základov pre výpočet poistných odvodov aj pre výpočet dávok. Tento systém je v  súčasnosti v sociálnom poistení zakotvený.  Ide o škodlivý návrh, pretože sa tým poškodzujú nároky poistencov a umelo sa znižuje budúca úroveň dôchodkových a nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti.  Uvedomujete si, dámy a páni, že týmto krokom vláda v skutočnosti navrhuje znížiť do budúcna životnú úroveň dôchodcov? Teraz mi je už jasné, ako vážne to myslel pán minister, keď sa pri rušení Rady vlády pre seniorov vyslovil, že seniori nie sú prioritou tejto vlády.

 

• V rozpore s verejne proklamovanými vyhláseniami vlády a iných predstaviteľov koalície sa návrhom zákona  prehĺbi deficit verejných financií, a to v dobe, kedy zníženie deficitu verejných financií je pre všetky členské štáty EÚ prioritou. Nové sadzby poistného budú totiž znamenať podstatné zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne a  do zdravotných poisťovní, čo spôsobí obrovské narastanie deficitu vo všetkých poistných inštitúciách spravujúcich verejné poistné príspevky. Na základe predloženého návrhu zákona iba v roku 2012 by pokles príjmov z poistného  pre Sociálnu poisťovňu dosiahol 1,4 mld. Euro. V  ďalších rokoch by mal samozrejme stúpajúci trend! Je neuveriteľne nezodpovedné od predkladateľa navrhnúť takýto spôsob financovania sociálneho zabezpečenia občanov, predovšetkým preto, lebo uvedené zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne bude urobené v prospech štátneho rozpočtu, čiže nezníži sa odvodové zaťaženie povinných subjektov, ale zvýši sa ich daňové zaťaženie, keďže ušetrené poistné odvedú na daniach cez vyšší daňový základ. Alebo že by bolo niečo pravdy na tom, čo zlé jazyky tvrdia, že  autorovi návrhu zákona pod taktovkou pána Sulíka nejde vôbec o sociálne zabezpečenie ľudí práce?  A že mu ide len a len o postupné zlikvidovanie nielen Sociálnej poisťovne, ale aj základného systému sociálneho poistenia, prinútenie ľudí platiť príspevky do komerčných poisťovní a tým poriadne nakŕmiť lačné  finančné  domy a ľuďom živiacim sa vlastnou prácou dať  namiesto dôchodku jednotnú dávku v sume 112 eur?

 

• V prospech týchto  otázok  svedčí aj skutočnosť, že do II. piliera zavádza ešte vyššie odvody ako doteraz. A to napriek tomu, že už v súčasnosti spôsobujú odvody do súkromných dôchodkových fondov vysoký deficit v priebežne financovanom systéme dôchodkového poistenia a nedostatok financií na výplatu už priznaných dôchodkových dávok.

 

Vážené panie poslankyne a páni poslanci,

Predložený návrh zákona je nielenže nevídaným legislatívnym paškvilom, nielenže je nesystémový, nielenže je v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. No je predovšetkým zákerným plánom postupnej likvidácie spravodlivého základného systému sociálneho poistenia, likvidácie systému sociálnych práv občanov.  Takýto zákon  občanov Slovenska značne poškodí, povedie k ožobračovaniu a  k  biede dôchodcov. Je to nebezpečný plán arogantnej skupiny, ktorá sa oklamaním voličov dostala k moci, aby  rozložila základy sociálne spravodlivej spoločnosti a aby uľahčila život nenásytným finančným skupinám na  škodu ľudí živiacich sa prácou. Preto nielen ja, ale ani poslanci klubu SMER – SOCIÁLNA DEMOKRACIA  za takýto návrh zákona nikdy nebudeme hlasovať. Naopak – dávam v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) Rokovacieho poriadku Národnej rady SR procedurálny návrh, aby Národná rada S o návrhu zákona o úprave z príjmu zo závislej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov  číslo parlamentnej tlače 488 ďalej nerokovala.

Apelujem aj  na vás, páni poslanci koalície, ktorí ste sedeli v parlamente v roku 2003 a ktorí ste sa hlasovaním podpísali pod súčasný zákon o sociálnom poistení,  ktorý – a to  uznávam – by mal doznať určitých zmien, ale systémových a založených na európskej právnej a sociálnej kultúre   apelujem na vás všetkých,   ktorí máte aspoň zvyšky svedomia  a ctíte si ústavu a záväzky štátu a cítite aspoň trochu  zodpovednosti voči svojim voličom, aby ste si nenechali zašpiniť ruky takýmto ľuďom škodlivý návrhom zákona. Inak vám to voliči a história spočítajú.